Univerzita Komenského má 105 rokov, ako prvá pôsobila Lekárska fakulta

Bratislava 27. júna (TASR) - Univerzita Komenského v Bratislave začala ako prvá na Slovensku poskytovať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Jej vznik umožnil zákon Národného zhromaždenia (NZ) Československej republiky (ČSR), od prijatia ktorého uplynie vo štvrtok 27. júna 105 rokov. V zákone sa hovorilo o Československej štátnej univerzite v Bratislave.

Tradície vysokého školstva v Bratislave siahajú však až do roku 1465, keď z iniciatívy kráľa Mateja Korvína vznikla Academia Istropolitana. Po jej zániku sa jej úlohu pokúšali v 17. storočí prevziať jezuitské kolégiá a v rokoch 1777 - 1914 Kráľovská právnická akadémia (1777 - 1914). V roku 1914 začala pôsobiť v Bratislave maďarská Alžbetínska univerzita, ktorá ukončila svoju činnosť krátko po vzniku prvej Československej republiky (28. októbra 1918).

Zákon č. 375 o zriadení Československej štátnej univerzity v Bratislave prijalo NZ ČSR 27. júna 1919. Do platnosti vstúpil 11. júla 1919 a výučba v slovenskom či prípadne v českom jazyku sa začala na jeseň toho istého roku. Na Univerzitu Komenského bola premenovaná 11. novembra 1919.

Založenie Univerzity Komenského úzko súviselo s potrebami ČSR po rozpade Rakúsko-Uhorska. Po vzniku prvej ČSR opustila totiž územie Slovenska takmer všetka rakúsko-uhorskej monarchii lojálna inteligencia. Hlavnou úlohou novej bratislavskej univerzity preto bolo vychovať novú slovenskú inteligenciu pre najdôležitejšie oblasti života spoločnosti, čo sa odrazilo aj v zameraní jej prvých štyroch fakúlt: lekárskej, právnickej, filozofickej a prírodovedeckej.

Pre vážne politicko-spoločenské, finančné a organizačné problémy začala fungovať hneď po založení univerzity iba Lekárska fakulta. Právnická a filozofická sa k nej pripojili o dva roky neskôr a prírodovedecká až v roku 1940.

Na Slovensku chýbali aj vysokoškolskí pedagógovia, a preto v jej začiatkoch zohrali významnú úlohu profesori z pražskej Karlovej univerzity. Tí vychovali prvých významných slovenských lekárov, neskôr právnikov a vedcov. Aj prvým rektorom UK bol český lekár a profesor Kristián Hynek, internista, ktorý dočasne viedol aj kožnú kliniku vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave.

V rokoch 1936 - 1938 už malo Slovensko svoju inteligenciu, intelektuálov, vzdelancov, spisovateľov, filozofov či právnikov. Univerzita sa stala nielen liahňou novej slovenskej inteligencie, ale aj kolískou modernej slovenskej vedy a výskumu.

Mníchovská dohoda, ktorá viedla k rozpadu ČSR, však zasiahla aj do života univerzity. Vládni predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) premenovali Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu. Vyvíjali silný tlak na zrušenie akademických slobôd, voliteľnosť akademických funkcionárov, odstránenie habilitačného pokračovania. Za jedno z mála pozitív z tohto obdobia možno vyzdvihnúť zriadenie Prírodovedeckej fakulty a začlenenie katolíckej bohosloveckej fakulty do zväzku univerzity.

Po skončení druhej svetovej vojny vysokoškolský zákon z 18. mája 1950 priniesol reformu štúdia a politické čistky na vysokých školách. Napriek direktívnym zásahom zo strany štátnych a straníckych komunistických orgánov a ideologizácii univerzitného života zastávala Univerzita Komenského popredné miesto vo výchove odborníkov v mnohých oblastiach vedy a kultúry.

Postupne pribúdali nové fakulty: pedagogická (1946), farmaceutická (1952), Fakulta telesnej výchovy a športu (1960), Lekárska fakulta (LF) v Martine (pobočka bratislavskej fakulty v rokoch 1962 - 1969, od roku 1991 premenovaná na Jesseniovu LF UK), Matematicko-fyzikálna fakulta (vznikla v roku 1980 oddelením od Prírodovedeckej fakulty). Výrazne narastal aj počet jej študentov.

Vývoj po novembri 1989 priniesol pozitívne zmeny do vzdelávacieho procesu na UK. Zrušili sa predmety, ktoré mali ideologický charakter a tiež unifikované študijné plány. Zákon zo 4. mája 1990 vytvoril legislatívne predpoklady na návrat univerzity do európskeho akademického spoločenstva. Popri päťročnom magisterskom a na lekárskych fakultách šesťročnom doktorskom štúdiu sa na niektorých fakultách uskutočňuje aj trojročné bakalárske štúdium. Na univerzite sa realizuje vo všetkých základných disciplínach aj postgraduálne doktorandské štúdium. Vytvorili sa podmienky na opätovný vstup Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty, ako aj včlenenie Evanjelickej bohosloveckej fakulty do zväzku Univerzity Komenského.

V súčasnosti má univerzita 13 fakúlt, na ktorých študuje vyše 23.000 študentov a pracuje približne 4000 zamestnancov. Univerzita je najväčšou slovenskou vysokou školou a najkomplexnejšou univerzitou klasického typu na Slovensku.